Poďakovanie z Trnavy

Týmto nevšedným spôsobom – oznamom chcem poďakovať pánovi doktorovi, oftalmológovi a očnému operatérovi, Jurajovi Horváthovi za vydarenú operáciu mojich očí, ktorej som sa nesmierne bála, a preto aj stále odkladala. Nad strachom som zvíťazila. Konečne moje oči videli a svietili lepšie.

Jeho pracovisko je na Poliklinike Družba na 1. poschodí v Trnave. Slúži nielen tunajším, ale prichádzajú za ním oční pacienti aj z okolitých dedín a miest od skorého rána. Pracuje s veľkým tímom zdravotníckych pracovníkov – sestier, aj s Mudr. H. Chrvalovou v modernej ambulancii.

Na zvedavé otázky, aký je, nech vám poslúžia moje odpovede: dochvíľny, prichádza do práce včas, skromný, nevznáša sa vo výšinách, nežiada pozdrav od svojich pacientov, ale ich on pozdraví svojím pozdravom „Vitajte“, lebo si ich váži. Má priateľskú povahu, na chodbe sa prihovára pacientom s úsmevom. Zrozumiteľnými otázkami pacienta sonduje, vysvetľuje, radí, pomôže. V práci nie je nervózny, ale pokojný. Bez namyslenosti, lebo je znalý príslovia „kto vysoko lieta, nízko padá“ a má vysokú inteligenciu. Práca pre neho nie je iba zamestnaním, ale povolaním a potešením. Jeho osoba si zaslúži samé superlatívy. Je to človek s veľkým Č, bez všakovakých manierov, nezaľúbený do svojho ega. Odkaz pre tých, ktorí sa boja očnej operácie: nebojte sa, je s lokálnou anestéziou – bez bolesti.

S odkazom vďaky

Antónia Korcová

Ľudová slovesnosť a moja tvorba LXIV. Publikované z pozostalosti

05.07.2026

Lekvárové slíže Nebudem jesť lekvárové slíže, keď som zbadal, že ich čierny kocúr líže. Ľahko bych mohol dostať chorobu menom echinokokóza. Susedkina posteľ Snívalo sa mi, že som v raji, v skutočnosti som bol v susedkinej posteli. Rozpačitosť Otváram dvere dokorán, rozmýšľam, keď tu je smrad, či treba vetrať, alebo sa od smiechu prehýbať. Nechcená fabrika [...]

Ľudová slovesnosť a moja tvorba LXIII. Publikované z pozostalosti

28.06.2026

Kvapka a zlatka Keď neprší, nech aspoň kvapká, namiesto kvapky je najlepšia zlatka. Mladí a starí Mladí nechcú starcov doma opatrovať, smrdia im, museli by denne luftovať. Kniha z Lidla Kde ste boli, suseda? „V Lidli, v obchode. Chcela som kúpiť hračku pre našu malú prváčku.“ Veď nič nenesiete… „Všetko samý gýč, preto som nekúpila nič. Najlepšia [...]

Ľudová slovesnosť a moja tvorba LXII. Publikované z pozostalosti

21.06.2026

Zázračná taštička Gašparkova čarodejná taštička, sú v nej ukryté vajíčka, keď len jedno z nich užiješ, do sto rokov najmenej dožiješ. Čarodejné boty Kúpil som si sedemmíľové boty, denne v nich chodím do roboty, domov sa vraciam včas, ostáva mi čas na drahocenný mariáš. Koza a študenti Čo tá koza toľko mečí? Veď nie je človek, rozprávať nevie, stále [...]

Antónia Korcová

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 68
Celková čítanosť: 57174x
Priemerná čítanosť článkov: 841x

Autor blogu

Kategórie