Ľudová tvorivosť a moja tvorba XXVIII.

Uzimené vrany

Otvára sa brána chladu dokorán,

chystajú sa na návštevu

kŕdle čiernych vrán.

Chcú u nás bývať,

sýtiť sa a prežívať do jari,

to sa im aj podarí.

Makový dedo

Dedo dieťa kočíkoval,

ženy ho uriekli,

čaju z maku navarili,

aj tak sa zobudil zo spánku.

Páskou proti láske

Zalepím si hubu páskou,

aby som neprezradil,

že som zahorel treťou láskou.

Smiech zo seba

Smial som sa do popuku,

lebo som si omylom

strčil ruku inde

ako v uchu.

To bolo do popuku!

Pravda a orech

Zasadil som čerešničku,

vyrástol mi orech,

nikdy neklam, moja milá,

radšej pravdu povedz.

Tráva a dobrá rada

Zasadil som kukuričku,

vyrástla mi tráva,

nikdy neklam, moja milá,

radšej zostaň sama.

Nič neostalo

Zasadil som mojej milej stromček,

už sme všetci všetko zjedli,

zostal nám len konček.

Za klamstvo sa platí

Nikdy neklam, moja milá,

klamať sa neoplatí.

Jeden z tých dvoch,

z tých dvoch jeden,

ten to vždycky zaplatí.

Dobrá rada

Každé ráno urob si

biologickú potrebu.

Aby ti brucho nepuklo

od veľkého plynu a smradu.

Bludy

Učíme sa samé bludy,

že aj kobyla koňa

nemusí ľúbiť.

Môžu zostať priatelia,

nemusia byť manželia.

Pekárske umenie

Povedal mi jeden chlapec,

že ja neviem chleba napiecť.

A ja som mu povedala,

že bych mu to ukázala.

Chleba napiecť to je veda,

to sa naučiť, ver, nedá.

Trenčín, Trnava,

ruža voňavá,

to sa nedá.

Teta Mara a dedo

Teta Mara bola rada,

keď jej dedo pískal,

no bola by radšej,

keby ju bozkával a stískal.

Dedinská Margitka

Na dedinách pri zábave

prichádzalo k bitke,

najmä pri mene Margitke.

Bola krásna ako víla,

v páse tenká ako píla,

každý chcel s ňou stráviť noc

a bozkávať ju na dobrú noc.

Vŕzgajúce čižmy

V minulosti na niektorých dedinách

mládenci si dávali šiť vŕzgajúce boty,

aby tak ľahko získali pouličné hepy.

Milovník vína

Mám rád každé víno,

či je biele, či je zelené,

hlavná vec, či štípe na jazyku

alebo z huby šľahajú plamene.

Učiteľkina otázka

Učiteľka sa pýta Marišky:

Čo ste mali na obed?

Odpoveď: Kokótence.

Učiteľka hovorí:

Povedz to spisovne a po slovensky,

Mariška: venčeky, vence, kotrmelce

a umelá inteligence.

Pokračovanie nebudúce.

Ľudová slovesnosť a moja tvorba LXX. Publikované z pozostalosti

16.08.2026

Bocian a banán Nad našim domom letí bocian, nesie ti bračeka s menom Ján, „Ja si ho neprosím, nech mi donesie radšej banán“. Beztrestní zlodeji Ja som kradol, ty si kradol, na súde sme kradli, nikto nebol potrestaný, lebo nebol odsúdený. Vychudnutý z kapusty Od kapusty chlapci hustí, keď ju budem jedávať, nebudem tlstý, ale hustý, jak americké busty. Obdivovať ma [...]

Ľudová slovesnosť a moja tvorba LXIX. Publikované z pozostalosti

09.08.2026

Diéta a smrť Nejedz veľa mäsa a nepi veľa vína, lebo ti pečeň pošle signál, že v dohľadnej dobe máš vystúpiť na nebesia. Osamotený a chorý Len čo prišiel z roboty, zatvoril dvere, rýchlo vkĺzol do postele, lebo bol chorý, tento tvor Boží. Kto ho bude opatrovať, keď nikoho nemá? Preto zariaď si svoj život sám, len keď budeš mať peniaze, a bude z teba pán, [...]

Ľudová slovesnosť a moja tvorba LXVIII. Publikované z pozostalosti

02.08.2026

Staromilec Ja nemám rád eurá, ja som z inej doby a ak si všetko prerátam, tak ma brucho bolí. Dukáty a ja Prijal by som dukáty, tie tu už raz boli, už sa ale nevrátia, sú zakopané na Kráľovej holi. Pozorné kráčanie Vždy keď kráčaš po chodníku, pozeraj sa pod nohy, nepozeraj vpravo, vľavo, môžeš spadnúť do priekopy alebo do vody! Ani cent Jeden zdravý žobrák [...]

Antónia Korcová

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 74
Celková čítanosť: 61361x
Priemerná čítanosť článkov: 829x

Autor blogu

Kategórie