Ľudová slovesnosť a moja tvorba IV
20. apríla 2025 16:45,
Prečítané 337x,
Antónia Korcová,
Nezaradené
Babičkám k Veľkej noci
Buďte vy babičky veselé,
už vám to vajíčko nesieme.
Dajte nám vajíčko, lebo dve,
bo vám to vajíčko ľahko ubudne.
Keď ich máte veľa,
pridajte ešte šesť,
tie sa dajú pri večeri všetky zjesť.
Prosba k roli
Roľa, roľa, rolička,
uzdrav nášho koníčka,
ktorý živí rodinu,
otecka aj maminu.
Ak ho neuzdraví biely kvet,
zrúti sa mi celý svet.
Pramene
Na zelenej lúke
pasú sa dva jelene.
Opitý Jano išiel okolo,
nedal im pokoja,
hodil do nich kamene.
Na tom mieste
vyprýštili dva pramene.
Boli oba červené.
Veselá ropucha
Zelená ropucha sa smeje,
za brucho sa chytá,
že vidí holého strýka.
Nesmeje sa z toho,
že je holý,
ale z toho,
že má len dve nohy.
Múdra pani
Bola jedna múdra pani,
nevedela čítať ani,
s tým sa vôbec netrápila,
päťsto rokov ďalej žila.
Nik sa s ňou v múdrosti nevyrovnal,
ba do smrti hlúpym ostal.
Nepoznala počítadlo,
ani žiaden stroj,
tromfla by počítač aj magnetofón,
na klavíri uhádla každý čistý tón.
Umelá inteligencia je pre ňu hračka,
čo dnes ťažko zvládne aj vysokoškoláčka.
Ak jej zdravie dovolí,
od 1. septembra sa zapíše do školy.
13.04.2025
Vitaj, vitaj, Veľká noc! Jedzte šišky, jedzte fánky, užívajte veľkonočné radovánky! V pondelok aj korbáče, od nich sa vysoko skáče. Oblievajte sa vodou, tá vás ochráni pred škodou. V mestách iba voňavkou, na dedinách srvátkou. Šibte po tučnom zadku, to bude na pamiatku sladkú! Básnička pre babičku Píšem, píšem básničku pre moju drahú babičku, ktorá sa o mňa [...]
30.03.2025
Vo svojich spomienkach na dávnu minulosť, v tomto kalendárnom roku oslávim 97 rokov, vynára sa mi pred očami srdcervúci obraz, s ktorým sa s vami podelím – je to o chorobe slintavky a krívačky. Na presný rok si neviem spomenúť. Bolo to niekedy okolo roku 1945. Choré zvieratá – 2 páry ťažných volov a ostatný dobytok sedeli na veľkom priestrannom hospodárskom [...]
23.03.2025
Osamotená chorá Len čo prišla z roboty, zatvorila dvere, rýchlo vkĺzla do postele, lebo bola chorá, táto stvora božia. Kto ju bude opatrovať, keď nikoho nemá? Žaba a vietor Sedí žaba na jazere, stále kŕka, kŕka, „Pomôžte mi, drahí moji, stále na mňa fúka“. „Zalez na dno jazera, odíde aj pohroma“. Čakajúca kočka Sedí kočka na rebríku, čaká [...]
Celá debata | RSS tejto debaty